LOU PEILLOROT E LOU MEDECI Gabriel Feyret :Tzoul Cèl de Moun Pais

, par Claude Vertut

LOU PEILLOROT E LOU MEDECI
Gabriel Feyret :Tzoul Cèl de Moun Pais

Un péillorot, magré, tèougné coummo ’no clapo,
Qualqué paou émbourrat, bo béïré l’médéci.
Oïcésté lou quéstioouno è d’olaï è d’oïci.
Dé tont dé poraoulos gaïré guèl nou n’ottrapo.

Lou médéci l’ogatzo è dé tout pon lou palpo,
Escrioou sus un popiè qué l’y baillo o lo fi.
« Bou’n sébirés lou sér è noun pas lou moti ! »
L’aoutré émpotzo lo fèillo è plo bisté decampo.

Quond nostré péillorot dins soun lèt sièt coutzat,
Soun rémèdi préngut, loun d’èstré soulotzat,
Otzèt bomi un brioou è tout soun corps susabo.

« Un tel suppositoire ! il n’y a rien au-delà l »
L’y fèt lou médéci qué, tout susprés, souscabo.
« L’aï bé prou motzicat, sons poudé l’éngoula ! »